Spoločná predvianočná večera krátko pred začatím zimných prázdnin je už dlhoročnou tradíciou našich dievčat a chlapcov. Inak tomu nebolo ani tentoraz. Prípravy sviatočného večera začali niekoľko dní pred spomínaným 20. decembrom – večerné nácviky duchovno-zábavného programu a sv. omše, hľadanie najchutnejšej  klobásky do kapustnice, pozvanie hostí....  a stále to nie je všetko. Príprava slávnostného stola, množstva chlebíkov i kapustnice ... a sviatočný večer môže začať.

Pokojné a požehnané Vianoce!

Sezóna plesov je v plnom prúde.  Ani my sme nezaháľali a rozhodli sme sa nadviazať na našu jednoročnú "tradíciu" a pripraviť si znova náš Internátny ples. A tak sme sa 26.1. stretli chlapci a dievčatá v našej školskej jedálni a užili si spoločne večer plný tanca, zábavy, smiechu a jedla - to posledné pre nás internatistov obzvlášť vzácne.

Všetko to pre nás začalo asi týždeň predtým, keď sme sa konečne s pani vychovávateľkami zhodli na termíne plesu. 26.1. bol - aspoň pre nás GTAčkárov- ideálny termín, keďže deň nato sa slávil sviatok sv. T. Akvinského, takže sme sa nemuseli báť žiadnych písomiek ani skúšaní, ale mohli sme sa naplno venovať prípravám sály a aj samých seba. Potom nasledovali naše obľúbené nákupy, ktoré sme si zobrali na starosť my, tretiačky. Už sme sa poučili z minulého roku, že sme síce silné, nezávislé ženy, ale predsa len vyše 20 litrov sladkých vôd je aj pre nás ťažké sústo, a tak sme si zavolali na pomoc našich ochotných chalanov, ktorí ukázali, že nie sú len vypracovaní "Rambovia", ale aj veľmi prakticky zmýšľajúci pomocníci. Výber odtieňa výzdoby a cien do tomboly nám dal miestami zabrať, veď koľko ľudí, toľko chutí, no napokon sme sa úspešne dohodli a táto skúsenosť nám trošku viac osvetlila, aké náročné to asi mala Študentská firma Deed pri príprave ich plesu, za čo si zaslúžia náš veľký obdiv.

Nákup sme zložili v našich izbách, čo nám poskytlo istú výhodu pri bodovaní poriadku aspoň na tých pár dní, lebo "veď to nie je neporiadok, to len pripravujeme veci na ples...".
A keď už bolo všetko podstatné takto pod jednou strechou, neostávalo nám nič iné, len čakať. A baliť tombolu. Tej bolo požehnane, od školských pomôcok a balíka papierov cez vifonky, mlieko, puding, až po sladkosti, vrátane nutelly, ktorá bola hlavnou cenou. Veľkým a radostným prekvapením bol pre nás dar od p. učiteľky Homzovej, tri ručne robené náhrdelníky zo skla, ktoré boli pre nás, dievčatá, dôvodom ešte viac sa tešiť na štvrtkový večer.
Avšak, ako sa vraví, najprv práca, potom zábava. Pre nás to znamenalo vo štvrtok pred plesom ešte ozdobiť jedáleň, prestrieť stoly, naservírovať na ne čipsy a sladkosti, ozdobiť cukrom plastové poháre... – všetko tak, ako sa na "ples na úrovni" patrí.
Po tomto všetkom sme sa už konečne mohli vychystať a začať plesať. Teda my, dievčatá. Chlapci totiž ani tento rok nesklamali a poctivo meškali. Ale svojimi upravenými lookmi si to u nás rýchlo vyžehlili a zábava mohla začať.

Po úvodnom slove pani riaditeľky, sestry Adriány, nasledovala chutná večera a prvý tanec. A potom druhý, tretí, ... a vlastne, až na zopár prestávok  sme pretancovali celý večer. Ale myslím si, že práve tieto prestávky stoja za zmienku.

Prvýkrát nás totiž „posadil“ program, v ktorom zástupcovia oboch intrákov ukázali svoje kvality a zručnosti. Chlapci vo svojom prejave vyznali lásku nežnému pohlaviu a treba uznať, že boli neuveriteľne kreatívni. Dievčatá im za odmenu namastili chlebík s maslom, syrom a kečupom a aj ich ním nakŕmili - so zaviazanými očami.
Druhá prestávka bola venovaná dlho očakávanej tombole, a tiež zvoleniu kráľa a kráľovnej plesu. A po nej už ničím nerušený tanec.

O jedenástej DJ Remi zahral Záverečnú, a ešte zo dve pesničky, a zábava sa skončila. Spoločnými silami sme upratali jedáleň a pobrali sa každý svojou cestou. Chlapci na Komenského 14 a my, dievčatá, po schodoch nad katakomby, kde nás už čakala po náročnom dni zaslúžená posteľ. Avšak ihneď zaspala iba máloktorá. Verím, že mnohé, tak ako ja, si v hlave ešte hodnú chvíľu prehrávali zážitky z celého večera, aby mali aj o pár dní, mesiacov, rokov na čo spomínať. Nie na jedlo, ani na hudbu, ale na tú skvelú partiu, ktorá robí z našich internátov také úžasné miesto.

Ajka Geregová, GTA

Koncom marca naši študenti dostali pozvanie zúčastniť sa literárnej súťaže organizovanej školským internátom pri Strednej elektrotechnickej škole v Košiciach.  Vedomostnej súťaže sa zúčastnilo celkom šesť košických internátov. O tom, že súťaž nebola tak ľahká, ako sa na prvý pohľad zdalo, vedia svoje vyslaní zástupcovia.  GTA internáty reprezentoval trojčlenný chlapčensko-dievčenský tím. A nesklamal, vrátil sa s diplomom.  Patrí im za to veľká vďaka.

Pár dní pred odchodom na veľkonočné prázdniny sa dievčatá a chlapci stretli na košickej Kalvárii. Vystupujúc k jednotlivým zastaveniam počas spoločnej krížovej cesty mal každý z prítomných príležitosť ponoriť sa do ticha a symboliky tejto modlitby.

Dni prvého júnového týždňa boli v internáte poslednými pre pomerne veľkú skupinu dievčat i chlapcov, ktorým sa po prázdninách otvoria už nové školské brány. Medzi odchádzajúcimi maturantmi boli takí, ktorí skúsili internátny život štyri roky, ale aj rok. Tichší aj tí, ktorých utíšiť nebolo možné. Takí, ktorí si ťažko spomínali na meno suseda vo vedľajšej izbe, ale i tí, ktorým neunikol ani mravec na chodbe.  Štúdiachtiví aj tí, ktorých kreativita sa javila bezhranične.. S týmito rôznorodo talentovanými mladými ľuďmi sa rozlúčili tí, ktorí ostávajú, minimálne o rok mladší. S úsmevom a humorom, ako to dokážu len študenti. Veľa šťastia na nových školských cestách! 

Niektoré dievčatá a chlapci si radi zabehajú kedykoľvek. Avšak vyjsť do ulíc športovo nahodení v čase, keď na dvere klope nočný pokoj, nie je vôbec bežné. Zaokrúhlené známky a dlhé júnové večery k tomu priam pozývajú. Stačí na hodinu odložiť mobil, vymeniť papuče za športovú obuv a zaklopať na dvanásť izieb so slovami: „Poď aj ty!“   

V poslednom júnovom týždni skupina našich mladých hudobníkov prijala pozvanie stráviť voľnejšie školské popoludnie aktívne a v prospech druhých. Naši piati, väčšinou študenti konzervatória, zbalili nástroje a nasadli na vlak smer Kendice. Odtiaľ je to už len niekoľko minút do Domova dôchodcov sv. Dominika v Petrovanoch.  Tam v  rytme tónov duchovných i ľudových piesní na chvíľu zastal čas. Sviežim tónom huslí a hlasu mladých spevákov zakrátko podľahli aj rokmi unavené nohy našich starých mám a otcov. 

Správa o výchovno-vzdelávacej činnosti, jej výsledkoch a podmienkach školy a školských zariadení za školský rok 2016/2017 k nahliadnutiu vo formáte PDF.

Stiahnuť