GTA v Baskicku
Ako iste viete, nový školsky rok sa začal, a s ním naše každoročné povinnosti. No my sme sa rozhodli trošku si predĺžiť prázdniny a študentský život na chvíľu odložiť, i keď len na týždeň. Tešili sme sa, že spoznáme krásy baskickej krajiny a zároveň aj nových mladých ľudí, s ktorými sme boli doteraz v spojení len cez facebook.
Cesta začala v piatok okolo jedenástej. Všetci sme sedeli na svojich sedadlách a rozprávali sa so spolusediacim, čakali až tam budeme. No vedeli sme, že to nebude tak skoro, koniec koncov sme mali naplánované zastávky v Ženeve a Lurdoch. Sobotňajšia zastávka s názvom Ženeva sa páčila každému – Gejzír v Ženevskom jazere, botanická záhrada, prírodovedné múzeum, katedrála Saint Pierre, potulky mestom... Na druhý deň nás čakala svätá omša v Lurdoch a potom........ autobus prešiel značku Oñati.
Cestou domov spolu s našimi baskickými hostiteľmi sme kráčali cestami, ktoré sme doteraz nepoznali a poobzerali si mesto, v ktorom prežijeme väčšinu týždňa. Po príchode a zoznámení sme dostali ochutnávku jedál (samozrejme po tom ako sme si dali sprchu ;-)) a vydali sme sa do ulíc. Už v prvý deň sme toho videli viac než sme čakali, napríklad šantiace deti, ktoré boli naháňané dospelými chlapcami s obrovskými maskami na hlavách. Neskôr nás naše uši zaviedli do uličky, odkiaľ sa ozývala hudba a kde sme sa o pár minút pripojili k tancujúcemu davu. Ďalšie dni sme navštívili mestá ako Bilbao, Vitoria - Gasteiz, San Sebastian. Boli sme aj v miestnej škole, kde sme sa učili základné baskické slová a výrazy, zahrali sme si dokonca aj ich národný šport – pelotu. Spoznali sme aj okolitú prírodu vďaka štvrtkovej túre. Mali sme prehliadku chrámu a plávali sme asi v tom najchladnejšom jazere. Nevyšiel nám plán zaplávať si v Atlantickom oceáne v San Sebastiane, no predsa len nám to vyšlo o pár dní neskôr vo francúzskom meste Nice v Stredozemnom mori na spiatočnej ceste.
I keď nám počasie často neprialo a veľakrát sme skončili zmoknutí, prežili sme naozaj super čas so starými aj novými kamarátmi a rozhodne nebolo, čo ľutovať. Vracali sme sa späť so spokojným pocitom a hoci nám bolo super, skonštatovali sme, že domov je len jeden.
